streda 11. novembra 2015

Zamestnávanie po Slovensky

Dnes sa chcem venovať téme zamestnanci. Súvisí s tým veľa oblastí, ale budem sa zaoberať výberom, prijímaním a zotrvaním v zamestnaní.

Túto tému som si vybral kvôli stavu, ktorý tu na Slovensku sledujem už dlhú dobu vo viacerých firmách a veľmi ma zarážajú niektoré postupy firiem a často aj samotných zamestnancov. A to aj napriek tomu, že je na trhu pomerne vysoká nezamestnanosť a súčasne aj vysoký záujem o prácu.

Začnem teda od začiatku. Tu by som zaradil samotnú potrebu zamestnanca. Potreba vzniká celkom viditeľne pri plnení si pracovných povinností, keď sa už nestíha vybavovať aj bežná agenda. V rozumných firmách to je jasný pokyn na to, že buď sa treba pozrieť na efektívnosť aktuálnych zamestnancov, alebo prijať niekoho ďalšieho. V tých horších firmách to znamená iba zvýšenie stresu, dôvod na postihy a sem-tam dokonca aj dôvod na výpoveď (s následkom rozdelenia práce medzi ostávajúcich zamestnancov - samozrejme ich to nepoteší, príp. výmena zamestnanca za efektívnejšieho). Často je toto všetko závislé aj od možností a šikovností samotnej firmy. Ten, kto si vie sledovať efektivitu, má výhodu, pretože si vie zamestnancov mierne vyhodnocovať a tak vie efektívnejšie riadiť aj náklady na zamestnancov. Pre firmy, ktoré to nevedia, je možnosť iba prijať niekoho ďalšieho, skúsiť vymeniť za šikovnejšieho alebo zmieriť sa s nedokončenou, príp. horšie urobenou prácou.

Firmy mávajú problém práve s tým, že nevedia kontrolovať efektívnosť svojich zamestnancov. Pritom možností na sledovanie efektívnosti je viacero. Napr. už len kontrola spracovaných dokumentov, položiek, objednávok je celkom jednoduchý spôsob. A ešte jednoduchšie to je, keď je pracovníkov s rovnakou prácou viac a tak ich je možné porovnávať a najmä motivovať k lepším výkonom. Neviem pochopiť, keď si firmy nechávajú zamestnancov aj napriek ich nedostatočnej efektívnosti. Ja to považujem za priamu škodu spôsobenú firme a nezodpovedné zo strany firmy. A to platí pre malé a aj väčšie firmy. Škoda, že vo väčších sa to ľahšie "ututláva" a to často aj neschopnosťou ich priamych nadriadených.

V posledných rokoch ma prekvapilo obsadzovanie vyššie postavených pozícií do firiem. Často to vyzerá ako absolútne neprimerané danej pozícii a vyžadovaným schopnostiam. Je mi jasná bežná skutočnosť, že sa firma snaží nájsť kvalifikovaného človeka aj na vyššie pozície a býva to aj rozumné riešenie (kvôli autorite, ktorá pri dosadení z nižšej vnútornej pozície nebýva taká bežná), ale dá sa to riešiť aj inak. Vo veľkých a najmä zahraničných firmách je bežným zvykom, že po nástupe do firmy si daný človek najskôr prejde postupne všetkými oddeleniami, aby sa zoznámil s procesmi vo firme a až potom začne vykonávať svoju oficiálnu vyššiu funkciu. Nie je potrebné, aby vedel robiť všetko, ale pochytiť základné procesy je prospešnejšie ako nastúpiť a hrať sa na "pána dokonalého", ktorého musia všetci počúvať aj keď do procesov sa iba postupne dostáva. Väčšinou ma daný človek potom problém nájsť si svoje riadne postavenie vo firme - keďže už od začiatku sa správa nevhodne, nebude mať správnu podporu ani od ostatných oddelení a podriadených. V takejto organizačnej štruktúre sa potom celkovo zle spolupracuje a zbytočne vzniká viac konfliktov ako je vhodné.

Škoda, že na Slovensku sa to nerieši rozumnejšie a často sú zamestnanci umelo dosadzovaní na rôzne pozície. Nemám nič proti tomu, aby sa človek zamestnal po známosti (lepšie prijať známeho a mať aspoň predstavu o človeku ako prijať úplne neznámeho človeka a pustiť ho k firemným informáciám). Ale pokiaľ sa ukáže, že daný človek nie je vhodný na danú prácu a nie je možné ho preradiť na vhodnejšiu prácu, tak jediná rozumná možnosť je sa s ním rozlúčiť. A nikto sa ani nemôže cítiť zle, že sa vyhadzuje niekoho známy, pretože svoju šancu dostal. Pokiaľ ju nevyužije sám človek, nie je to už problém firmy.

V prípade záujmu ma môžte samozrejme kontaktovať aj k článku, prípadne aj mimo tohto článku. Každej reakcii sa poteším.


Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať




Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy súvisiace aj s osobným rozvoja každého z nás. Verím, že to viacerým pomôže aj pri sebazdokonaľovaní. V prípade záujmu o ďalšiu debatu ma neváhajte kontaktovať.

piatok 2. októbra 2015

Nezištná pomoc

Možno viacerých napadne, prečo som sa rozhodol písať o nezištnej pomoci na blogu zameranom na osobný rozvoj, ale má to svoj dôvod. Všetko totiž záleží od uhľa pohľadu na celú vec. Pozrieme sa na to podrobnejšie postupne:

1. nezištne - význam je snáď všetkým jasný, že ide o to, aby človek za nejakú takúto pomoc neočakával niečo hmotné - či už peniaze, tovar a pod.

2. pomoc - pomocou sa môže rozumieť čokoľvek. Či už ide oba o pomoc s odnesením ťažkého nákupu pre suseda; otvorením dverí niekomu, kto ma plné ruky; príspevkom pre bezdomovca; príspevkom nejakej organizácii; príp. čokoľvek iné pre hocikoho alebo skupinu.

3. pocity - ide o pocity spojené s touto činnosťou. Keď ide len o nejakú drobnosť ako je otvorenie dverí, tak ide skôr asi o dobré vychovanie a slušnosť. Ale pokiaľ ide o niečo prínosnejšie, často sa s tým spájajú príjemné pocity, že niekomu úprimne pomôžeme a daný človek sa bude mať aspoň o niečo lepšie. Často sa ten druhý poteší a to zároveň poteší aj nás. Minimálne kvôli tým pocitom to stojí za to.

4. osobný rozvoj - každá pomoc z nás robí lepších ľudí. V prípade väčších akcií, ako pomoc väčšej skupine, pomoc po prírodných katastrofách a pod. tu ide aj o získavanie nových schopností, skúseností a tým sa každý osobnostne aj rozvíja. Keď sa človek zapojí priamo do činnosti nejakej neziskovej dobročinnej organizácie/združeniu, získava aj profesne nové zručnosti a skúsenosti.

Škoda, že veľa ľudí to berie ako stratu času, peňazí, síl a pod. Keby si ľudia v dnešnom svete viac pomáhali, dokázali by spolu oveľa viac, ako iba jednotlivci oddelene. Synergický efekt je pri hromadnej spolupráci veľmi viditeľný. Preto každému odporúčam minimálne si vyskúšať prácu pre nejakú neziskovú dobročinnú organizáciu/združenie. V dnešných časoch ich je pomerne veľa a zameraných na širokú paletu činností, takže každý si môže vybrať oblasť, o ktorú má aj záujem.

Ak by ste chceli pomôcť s výberom, pokojne sa na mňa obráťte, nejaké skúsenosti v tejto oblasti už mám a stále získavam aj nové. Možností je veľa, len sa ich treba aj chytiť.

V prípade záujmu ma môžte samozrejme kontaktovať aj k článku, prípadne aj mimo tohto článku. Každej reakcii sa poteším.


Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať


Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy súvisiace aj s osobným rozvoja každého z nás. Verím, že to viacerým pomôže aj pri sebazdokonaľovaní. V prípade záujmu o ďalšiu debatu ma neváhajte kontaktovať.

utorok 10. marca 2015

Vzdelávanie sa

Vzdelávanie berú ľudia rôznym spôsobom. Väčšina považuje za vzdelávanie iba školskú dochádzku - od materskej školy až po strednú, príp. aj vysokú školu. Ale pritom sa za vzdelávanie považuje oveľa viac. Či už ide o samovzdelávanie (knihy, získavanie praktických skúseností), e-kurzy, kurzy, rekvalifikácie, workshopy, príp. iné formy vzdelávania.

Veľmi veľa ľudí je rado, keď skončia navštevovať školu (hociktorú) a už sa tešia, že sa nebudú musieť v živote nič učiť. Ale táto vec sa zrejme u nikoho nestane. Pretože pri nástupe do práce, alebo pri začatí podnikania sa vždy musí človek niečo ďalšie naučiť - min. nové postupy, firemnú politiku a pod. A to je ten najmenší spôsob ďalšieho vzdelávania.

Tí ľudia, ktorí chcú niečo v živote dosiahnuť, príp. ešte výraznejšie rozvíjať svoj život, tak sa často aj dobrovoľne vzdelávajú - či už pravidelne, alebo dokonca neustále. Podnikatelia sú na takéto niečo často aj donútení zo strany štátu kvôli častým zmenám v zákonoch a ich povinnostiach. A aj keď si už podnikatelia myslia, že už sa to upokojilo so zmenami, štát si vymyslí opäť niečo iné z inej oblasti :).

Ja patrím v posledných rokoch už k tým ľudom, ktorí sú čiastočne nútení z iných strán vzdelávať sa, ale rovnako sa vzdelávam v rôznych oblastiach aj sám a k tomu ešte aj rád a dobrovoľne. Riešim to čítaním odborných kníh, časopisov, študovaním odborných web stránok, pozeraním odborných videí na internete, zúčastňujem sa e-kurzov, kurzov a sem-tam sa zúčastňujem aj rôznych odborných workshopov. Možností je veľa. Niektorí to môžu vidieť, že to stojí veľké peniaze. Ale väčšina z uvedených vecí je zdarma. Iba sem-tam sa zúčastním aj na platených veciach. Takže vyhovárať sa na to, že vzdelávanie stojí peniaze, je zbytočné.

Jediné, čo to človeka stojí vždy, je čas. V dnešnom svete sa veľa ľudom zdá, že čas nemajú. Ale pritom hodiny denne presedia bez cieľa pred televízorom, alebo pri počítači (hry, browsovanie, sociálne siete a pod.). Často to nazývajú, že takýmto spôsobom oddychujú, ale oddych je aj vykonávanie iných činností, ktoré robia v práci. Takže keď niekto celý deň robí manuálne, tak večer môže relaxačne čítať odborné knihy. Keď niekto sedí celý deň pri počítači, tak sa môže vzdelávať formou workshopov, príp. sa zúčastniť rôznych kurzov.

Možností je veľa. Ale aj v tomto platí, či človek chce urobiť pre seba niečo užitočné a či sa chce rozvíjať alebo nie...


Príjemný deň prajem.
Ing. Peter Mošať


Som mladým podnikateľom v rôznych oblastiach (obchod, služby, dizajn) a tiež autorom tohto blogu. Prezentujem tu vlastné názory a postrehy na rôzne témy súvisiace aj s osobným rozvoja každého z nás. Verím, že to viacerým pomôže aj pri sebazdokonaľovaní. V prípade záujmu o ďalšiu debatu ma neváhajte kontaktovať.